[cɑˈbɑb]
OriginFrom Arabic كَبَاب (kabāb).
Formskababı(accusative, definite) · kabablar(plural) · kabab(nominative, singular) · kabablar(nominative, plural) · kababı(accusative, definite, singular) · kababları(accusative, definite, plural) · kababa(dative, singular) · kabablara(dative, plural) · kababda(locative, singular) · kabablarda(locative, plural) · kababdan(ablative, singular) · kabablardan(ablative, plural) · kababın(definite, genitive, singular) · kababların(definite, genitive, plural) · kababım(first-person, nominative, possessive, singular) · kabablarım(first-person, nominative, possessive, singular) · kababın(nominative, possessive, second-person, singular) · kababların(nominative, possessive, second-person, singular) · kababı(nominative, possessive, singular, third-person) · kababları(nominative, possessive, singular, third-person)