[jɛɦɲɛ]
PůvodZe staročeského jěhně, to ze praslovanského *agnę, to z paraindoevropského *h₂egʷn-/*h₂egʷnós. Srovnej se starým východoslovanským a starorusínským ꙗгнѧ, starorusínským єгнє, běloruským ягня, ягнё, rusínským a ukrajinským ягня, ruským ягнята mn./ягнёнок, církevní staroslověnskou hlaholicí ⰰⰳⱀⱔ, starou cyrilicí агнѧ, s bulharským агне, makedonským јагне, srbochorvatským jȁgnje/jȁnje, slovinským jágnje, polským jagnię, kašubským jagniã, polabským jogną, slovenským jahňa, slovinckým jãgńą, hornolužickosrbským jehnjo a dolnolužickosrbským jagnje, dále s albánským enjë, starořeckým ἀμνός, latinským agnus, staroanglickým ēanian. Dále srovnej s odvozenými z odvozeného prazákladu *agnędъ: například české jehněda a dále s odvozenými z odvozeného prazákladu *agniti sę: například české obahnit se (etymologicky nemá nic společného s bahnem!), bahnice.
Tvaryjehňata(nominative, plural) · jehněte(genitive, singular) · jehňat(genitive, plural) · jehněti(dative, singular) · jehňatům(dative, plural) · jehňata(accusative, plural) · jehňata(vocative, plural) · jehněti(locative, singular) · jehňatech(locative, plural) · jehnětem(instrumental, singular) · jehňaty(instrumental, plural)