[mohɒːˈdʒem]
ریشهFrom Arabic مُهَاجِم (muhājim).
صورتهاmohâjem(romanization) · مهاجمتَر(comparative) · مهاجمتَرین(superlative) · مهاجم(ezafe) · مهاجمی(definite, relative) · مهاجمی(indefinite, stressed) · مهاجمم(first-person, singular) · مهاجممان (mohâjememân, mohâjememun^△)(first-person, plural) · مهاجمت (mohâjemat, mohâjemet^△)(second-person, singular) · مهاجمتان (mohâjemetân, mohâjemetun^△)(plural, second-person) · مهاجمش (mohâjemaš, mohâjemeš^△)(singular, third-person) · مهاجمشان (mohâjemešân, mohâjemešun^△)(plural, third-person) · مهاجمیم(first-person, plural) · مهاجمی(second-person, singular) · مهاجمید، مهاجمین (mohâjemid, mohâjemin^△)(colloquial, plural, second-person) · مهاجم است، مهاجمه (mohâjem ast, mohâjeme^△)(colloquial, singular, third-person) · مهاجمند، مهاجمن (mohâjemand, mohâjeman^△)(colloquial, plural, third-person) · مهاجمین(plural)