/ˈkie̯lto/, [ˈk̟ie̞̯l̪t̪o̞]
Alkuperäkieltää (“to prohibit, ban”) + -o
Muodotkielto(nominative, singular) · kiellot(nominative, plural) · kielto(accusative, nominative, singular) · kiellot(accusative, nominative, plural) · kiellon(accusative, genitive, singular) · kiellot(accusative, genitive, plural) · kiellon(genitive, singular) · kieltojen(genitive, plural) · kieltoa(partitive, singular) · kieltoja(partitive, plural) · kiellossa(inessive, singular) · kielloissa(inessive, plural) · kiellosta(elative, singular) · kielloista(elative, plural) · kieltoon(illative, singular) · kieltoihin(illative, plural) · kiellolla(adessive, singular) · kielloilla(adessive, plural) · kiellolta(ablative, singular) · kielloilta(ablative, plural)