[pnutʲ]
ПроисхождениеПроисходит от ??
- разг. толкнуть, ударить ногой
“А она его будто невзначай пнула ногой в грязь, да и все тут.”
Формыпну́(future, singular, first-person) · пнём(future, plural, first-person) · пнёшь(future, singular, second-person) · пнёте(future, plural, second-person) · пнёт(future, singular, third-person) · пну́т(future, plural, third-person) · пну́л(past, masculine) · пну́ли(past, masculine, feminine, neuter) · пну́ла(past, feminine) · пну́ло(past, neuter) · пнём(imperative, first-person) · пнёмте(imperative, first-person) · пни́(imperative, second-person) · пни́те(imperative, second-person) · пну́вший(participle, active, past) · пнутый(participle, passive, past) · пну́в(adverbial, participle, past) · пну́вши(adverbial, participle, past)